Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby sme nemali umelé osvetlenie? Keby sme doma stále mali sviečky, alebo olejové lampy ako si často pripomínajú naše staré mamy? Objav elektriny, žiarovky a všetkých podobných technických pokrokov neodmysliteľne ovplyvnili naše životy. Moja stará mama s veľkou obľubou spomínala na svoje detstvo, kedy sa „ťahala“ elektrina na východ Slovenska k hraniciam. Mohli sa pripojiť všetky domy, ale pripojil sa len jeden - dom mojich prarodičov, pretože na obecnej schôdzi sa nejaký scestovaný pán vyjadril, že keď bol v Amerike, videl ako elektrina zabíja ľudí. Tak sa všetci zľakli a okrem môjho pradeda, sa nepripojil nikto. Najbližšie roky, fungoval tento jediný „svietiaci“ dom ako najväčšia atrakcia široko ďaleko a všetky zimné dedinské aktivity sa na dlhú dobu presťahovali k našim, lebo kvalita svetla pri sviečkach a pod žiarovkami sa nedala porovnať. Pre vtedajších bežných ľudí to bol úplny luxus. Od vtedy ubehlo jedno storočie a komfort domácnosti sa posunul oveľa ďalej. Naše domácnosti sa pomaly menia na Smart, čo znamená, že na to, aby sme si doma zhasli svetlo pri sledovaní televízie, už nemusíme ani vstať z gauča. Náš mobil a vhodné aplikácie to všetko spravia za nás.
História umelého osvetlenia sa viaže na používanie ohňa. Už v staroveku bol nahradený prvými lampami, ktorých knôt horel vďaka zvieraciemu tuku alebo včeliemu vosku. Nasledovali rôzne formy kahancov a lámp, kde sa využíval minerálny alebo lisovaný olej z rôznych plodín, najčastejšie z repky olejnej. Všetky tieto svetelné zdroje boli časom vylepšované. Okrem lámp sa na osvetlenie často používali aj sviečky, ktoré sa vyrábali z včelieho vosku, ale aj z hovädzieho alebo ovčieho tuku. Aj tu sa časom zloženie vylepšilo a na výrobu sa začali používať tuky ktoré pri spaľovaní nezapáchali. V 19.storočí boli sviečky priemyselne vyrábané zo zmesí parafínu a cerezínu (rafinovaný zemný vosk, získavaný z ropy) s knôtmi upravenými tak, aby nečadili.
V oblasti domáceho osvetlenia bol významným objav petroleja. Jeho objaviteľ bol kanadský geológ A. Gesner v roku 1846. Krátko na to v roku 1853 zostrojil Poliak Lukasiewicz prvú petrolejovú lampu, ktorú v roku 1855 vylepšil Američan B. Silliman o vylepšený, regulovaný knôt.
Rozmach petrolejového osvetlenia začal 19.storočí a spája sa s ťažbou ropy v Severnej Amerike. Petrolej bol lacný a mal lepšie horľavé vlastnosti ako do vtedy používaný olej do lámp. Na rozdiel od petrolejových lámp, ktoré aj dnes nájdete na nejednej chalupe (aspoň ako dekoráciu), tie olejové alebo plynové svietidlá sú takmer neznáme.
Petrolej si na dlhé roky držal prvenstvo medzi dostupnými druhmi osvetlenia vtedajšej doby. Mohli by sme ho spokojne nazvať aj „hviezdou“ osvetlenia 19.storočia. Jeho prvenstvo veľmi výrazne ohrozil svietiaci plyn, ktorý bol síce objavený skôr ako petrolej, ale na výslnie sa dostal ruka v ruke s potrebou osvietiť ulice miest. S pokrokmi a objavmi spájanými so svietiacim plynom sa skloňuje veľa mien. My si ale dovolíme uviesť len jedno meno, ktoré bezpochyby patrí medzi osobnosti v histórií osvetlenia - Francúz Philippe Lebon, ktorý v roku 1799 získal na plynové svietidlo patent.
Prvé plynové verejné osvetlenie bolo do prevádzky uvedené na začiatku 19.storočia v Londíne. Nakoľko ale tento typ osvetlenia bol jedovatý a často výbušný, spomalilo to rozšírenie plynových lámp aj do domácnosti.
Napriek tomu, že prvé experimenty s elektrickým prúdom boli uskutočnené už začiatkom 19.storočia, prvé elektrické svietidlá sa objavili až omnoho neskôr. Ako prvé boli používané oblúkové lampy. Tie sa vďaka svojmu intenzívnemu bielemu svetlu využívali napríklad na osvetlenie budov, v premietacích zariadeniach a v svetlometoch majákov. Nevýhodou bola obrovská spotreba svetelných zdrojov, ale aj vysoká cena prúdu z nedokonalých galvanických článkov.
Nasledovalo obdobie, ktoré by sme mohli nazvať aj pretekom o to, kto ako prvý príde s objavom efektívneho svetelného zdroja- žiarovky. Je ťažké pripísať tento objav len jednému vynálezcovi, nakoľko sa o to v tom istom čase snažilo veľa vedcov, a mnoho z nich aj prišlo so zaujímavými objavmi. Avšak až Thomas Alva Edison si ako prvý nechal patentovať elektrickú žiarovku s uhlíkovým vláknom, ktorá dokázala svietiť niekoľko hodín. A tu sa dostávame už do nedávnej minulosti. Výskum pokračuje až dodnes. Začiatkom 20.storočia urobili pre rozvoj žiaroviek veľa aj spoločnosti Osram a Philips, ktoré prišli na trh so žiarovkami kde sa používali sodíkové výbojky. Naďalej bolo najťažšie vyrobiť sklenenú banku, ktorú by horúce sodíkové pary nezničili.
Prešlo opäť niekoľko desiatok rokov. Žiarovky sme zamenili za žiarivky (nízkotlakové ortuťové výbojky so žhavenými elektródami), ktoré majú zhruba štyri krát vyššiu účinnosť, takmer nehrejú a ich životnosť je oveľa dlhšia. To umožnilo výrobcom a dizajnérom popustiť uzdu fantázie ( zaujímave žiarovky nájdete aj v našom e-shope, v sekcií komponenty).
Pre nás aj naše deti je umelé osvetlenie a elektrina ako taká úplná samozrejmosť. Byť bez týchto vymoženosti je nie len náročné, ale čím ďalej tým viac vyhľadávané „modernými“ ľuďmi ako forma oddychu, a regenerácie. Ako jedna moja dobrá kamarátka raz povedala: „Keď to už niekto vymyslel, a mne to môže zjednodušiť život, tak to aj použijem.“ Dodám len toľko, že používajme všetky tieto výdobytky s rozumom a čo najviac ekologicky. A keď už svietiť po večeroch, tak určite s pekným tienidlom od Venandi :)
Ďalšie články
Späť na blog
